Aj keď sa niekedy správame k svojmu telu, akoby nám azda ani nepatrilo, zapíše sa doň všetko, čo sa nám stane. Aj do našej vagíny. Vedela si, že sa dá zmapovať?
Ženy, ktoré prežívajú vaginálny orgazmus, sú fyzicky a psychicky zdravšie než tie, ktoré prežívajú „len“ klitorisový. Vaginálny orgazmus vedie k väčšej spokojnosti a oveľa častejšie ho dosahujú ženy, ktoré majú rady svoju vagínu.
Predstava, že si ľahnete na stôl a necháte cudzieho, aby sa vás dotýkal na intímnych miestach, je dosť zvláštna. Andrea sa však prekonala a so stiahnutým žalúdkom a studenými dlaňami šla. Radšej nad tým príliš nerozmýšľala. „Pomohlo mi, keď sme sa s terapeutkou porozprávali, prezliekla sa a nasadila si jednorazové rukavice. Mala som pocit, ako keby som šla na vyšetrenie k lekárovi.“
Terapeutka jej najprv hladila len brucho. Vtedy si Andrea uvedomila, že necíti vôbec nič. Ako by to ani nebola ona. „V tom momente sa mi začali vynárať prvé spomienky – niekto v dávnej minulosti sa ma dotýka a ja to nechcem. Neviem, čo mám urobiť, ako mám povedať nie? Koho zavolať na pomoc? Preto len ležím ako mŕtvola a tvárim sa, že nič nevidím, necítim, že sa to jednoducho nedeje.“
Andreu od štyroch rokov znásilňoval strýko aj ostatní muži z ich širšej rodiny. Všetci podľa nej boli rovnakí. „Možno preto, že aj im sa v detstve stalo niečo podobné. Samotný akt znásilňovania nebol taký strašný. Dalo sa to pretrpieť, niekedy som dokonca cítila rozkoš, ale tá vina a ticho ma ničili. Pamätám sa, ako som v desiatich dostala menštruáciu a veľmi som sa bála, či ,to‘ vo mne nezostalo a neotehotniem.“ Všetky tie ťažké momenty sa sprítomnili. Opäť bola tam. Andrea chodila na terapie, no o podrobnostiach strašného tajomstva mlčala až do tridsiatky. Logicky chápala, čo sa s ňou dialo a že za to nemôže, no v jej živote to nič nemenilo. Aj naďalej mala problémy so vzťahmi a s intimitou. Pomohlo jej až vaginálne mapovanie.
Vaginálne mapovanie je dotyková technika, pri ktorej sa jemne masíruje tkanivo vagíny a mapuje sa jej citlivosť. Niektoré miesta máme necitlivé, iné plné potešenia alebo sa v nich nachádza smútok či hnev. Všetky tieto pocity sa dokážu vo vagíne nahromadiť.
„Bolestive zážitky spôsobia, že vaginálne tkanivo sa ,obrní‘. Ženy pri milovaní necítia dosť výrazne alebo majú nepríjemné bolestivé pocity,“ vysvetľuje medzinárodne uznávaná lektorka v oblasti partnerských vzťahov Denisa Palečková, ktorá vaginálne mapovanie začala nielen v Česku, ale aj na Slovensku. „Ženy chcú často v intímnej oblasti prežívať viac, ale milovanie nie je športový výkon. Prehĺbenie ženskej sexuality nevedie cez silnejšiu stimuláciu, ale cez zvýšenie vlastnej citlivosti.“ Práve vtedy je veľmi účinná terapia pomocou jemných dotykov, ktoré znovu prebudia citlivosť a uvoľnia traumy – sexuálne zneužívanie, gynekologické zákroky, necitlivé alebo mechanické zaobchádzanie, komplikovaný pôrod, potraty, naša vagína si pamätá všetko.
Rovnako ako Andrea, aj Eva bola v detstve sexuálne zneužívaná. Keď sa jej terapeutka prvý raz dotkla, odpadla. A potom znova a znova. Bol to spôsob, akým sa naučila „nebyť“. Katka, ktorá vyskúšala vaginálne mapovanie po dvoch cisárskych rezoch, mala pocit, ako keby ju terapeutka v miestach, kde mala jazvu, pichala ostrou dýkou. „A pritom sa ma len jemne dotýkala,“ neveriaco pokrúti hlavou. „Myslela som si, že na mne azda robí filipínsku operáciu.“ Po niekoľkých sedeniach sa však tieto pocity stratili. Dokonca Eva u terapeutky zažila svoj prvý orgazmus. Pre ňu to bol obrovský zlom v jej živote.
„Väčšinou treba niekoľko sedení. To prvé býva očisťujúce, nemusí byť príjemné, treba ho však vnímať pozitívne. Uvoľňuje sa z vás niečo, čo sa zabávalo vnútri. Oslobodzujete sa od smútku, hnevu, pocitov prázdna alebo fyzickej únavy, bolesti. Niekedy je to hnev na celé pokolenia chlapov,“ vysvetľuje Denisa Palečková. V Prahe založila prvé centrum, kde sa robí aj vaginálne mapovanie. „Po druhom sedení si uvedomíte svoju silu, ktorá sa vo vás začne objavovať. Je to prvá odmena.“ Denisa odporúča minimálne tri sedenia, ktoré by mali nasledovať v úzkom slede za sebou, aby sa telo nevracalo do štádia, na ktoré bolo roky zvyknuté. Efekt je vraj trvalý. Vaginálne mapovanie možno potom raz za čas absolvovať, stačí však už len jedno sedenie. Dokonca nemusí byť pri ňom terapeut, ale dôverná kamarátka, priateľ alebo zostanete len sama so sebou. „Aj keď je to fyzicky namáhavejšie a len máloktorá z nás sa dostane sama cez svoje negatívne pocity,“ upozorňuje lektorka. Vaginálne mapovanie uvoľňuje životné energie, takže môže napomáhať aj uzdravovanie, Denisa by ho však ako jedinú liečebnú metódu neodporúčala. Obzvlášť citlivo sa musí robiť, ak je vnútri niečo boľavé alebo sú tam cysty.
„Prvé dve sedenia ma masírovala len zvonka, každý raz skoro tri hodiny. Ak našla miesto, kde som mala uloženú traumu (nič som tam necítila), zastavila sa a vibračnými pohybmi ho rozcitlivela. Zrazu to bolo príjemné. Potom sa presunula k mojej vagíne. Najprv sa jej dotýkala len zvonka. Postupovala dookola a stále hlbšie. Ja som jej opisovala všetky svoje pocity,“ spomína si Andrea. Celá minulosť sa jej vracala, aj úlomky príbehov, na ktoré chcela zabudnúť.
„A potom sme narazili na blok, ktorým nešlo pohnúť. Neviem, ako terapeutke napadlo, že by mohlo ísť o nenarodené dieťa. Na potrat som roky nemyslela. Nechcela som dieťa, ktoré vzniklo zneužitím a proti mojej vôli. Vtedy som to urobila bez jediného zaváhania. Teraz mi to bolo neskonale ľúto.“
Rovnako ako väčšina žien, aj ona túži byť dobrá mama. Na ďalších sedeniach mala Andrea chvíľami pocit, ako keby bola spojená so všetkými ženami v ich rode. „Ani si neuvedomujeme, ako geneticky prenášame zážitky a skúsenosti. Keď som to všetko v tej chvíli pochopila, mohla som sa od toho oslobodiť.“ Vynárali sa jej aj obrazy, ktoré do jej života vôbec nezapadali. V tej chvíli však dávali zmysel. V hlbinách jej vagíny sa skrýval aj hnev na všetkých mužov za to, že boli často násilnícki, arogantní, tvrdí a bezohľadní voči ženám. Ďalšie miesta už boli úplne v poriadku. Dokonca cítila rozkoš a tešila sa z toho.
„Znie to asi zvláštne, ale odvtedy mám pocit, ako keby mi tam dole niečo vibrovalo. Ako keby som tam mala ‚druhý mozog‘, intuíciu, ja neviem čo, ale pomáha mi to v rozhodovaní. Mám pocit, že som sa zjemnila, spomalila a uvoľnila. Začala som byť citlivá, aj vo svojej vagíne, ktorú som mala predtým ,plechovú‘.“
Často vnútorne niečo nechceme, ale v rámci nejakého naučeného módu sa necháme dotlačiť do niečoho, s čím vnútorne nesúhlasíme. Snažíme sa to len „nejako prežiť“. Andrea si uvedomila, že celý svoj doterajší život si mylne myslela: mať vzťah znamená mať sex a dopriať ho tomu druhému vždy, keď má na to chuť. Len tak ju môže mať rád. „So svojím telom som zaobchádzala až príliš mechanicky. Keď sa ma terapeutka dole dotýkala, všetky zážitky sa mi spojili a ja som si uvedomila: Panebože, veď je to choré!“
„Pozitívne je, že vďaka tejto technike môžete robiť zmeny bez toho, aby ste im presne porozumeli. Aj keď pracujete s telom, môže to pomôcť uľaviť našej duši,“ tvrdí Denisa Palečková. Vraví sa, že za každým úspešným mužom stojí žena. „U nás to platí určite,“ usmeje sa Andrea. „Všetko to dobré sa prenáša aj na môjho partnera. A nielen v sexe. Odkedy som ako vymenená, dostávam jednu skvelú pracovnú ponuku za druhou.“